Pokojná ektenia

Výklad Pokojnej ekténie

Pokojná ekténia je prvá spoločná modlitba, ktorú prednáša diakon (alebo kňaz) počas Božskej liturgie a iných bohoslužieb. Názov „pokojná“ súvisí s úvodnou výzvou: „V pokoji k Hospodinovi sa pomodlime“, ktorá pozýva veriacich modliť sa s pokojným srdcom a dušou.

Prečo práve pokojná? Aký význam má pokoj pre život človeka? Na to odpovedajú svätí otcovia:

Svätí otcovia Cirkvi venovali veľkú pozornosť pojmu pokoja, a to ako pri bohoslužbe, tak aj v každodennom živote. Zdôrazňovali jeho duchovný význam, pričom pokoj spájali so stavom duše, ktorý je nevyhnutný pre pravé uctievanie Boha, a ako základnú podmienku modlitby a jednoty Cirkvi.

Svätí otcovia o pokoji na bohoslužbe

1. Svätý Ján Zlatoústy:
   • Svätý Ján Zlatoústy učil, že pokoj má byť vnútorným stavom duše, aby mohla byť modlitba vypočutá Bohom:
     „Ak nemáš pokoj s blížnym, nemôžeš priniesť dôstojný dar Bohu.“
     Zdôrazňoval, že modlitba v pokoji s Bohom a blížnymi má veľkú moc a otvára nebeské brány.
2. Prepodobný Serafim Sarovský:
   • „Získaj duchovný pokoj a tisíce okolo teba sa zachránia.“
     Prepodobný Serafim učil, že vnútorný pokoj je stavom plným Božej milosti, ktorý sa prenáša na ostatných. Je nevyhnutný pre osobnú spásu aj pre účasť na bohoslužbe v duchu pravej lásky.
3. Svätý Bazil Veľký:
   • Bazil Veľký poznamenal, že na liturgii sa modlíme „za pokoj celého sveta“, pretože pokoj je prejavom Božej milosti v ľudskom živote:
     „Pokoj je znakom zmierenia človeka s Bohom, stvorením a sebou samým.“
4. Prepodobný Ján Lestvičnik:
   • V „Lestvici“ učí, že pokoj v duši je ovocím pokory a dôvery v Boha:
     „Pokoj v srdci je stav, v ktorom človek vidí Boha.“
     Na bohoslužbe je to obzvlášť dôležité, pretože bez pokoja v duši človek nemôže čisto a sústredene modliť.

Načo je pokoj na bohoslužbe potrebný?

1. Pre čistotu modlitby. Svätí otcovia zdôrazňujú, že modlitba, ktorá vychádza z pokorného a pokojného srdca, je Bohu milšia než modlitba prednášaná s hnevom, nepokojom či zášťou.
2. Pre jednotu Cirkvi. Bohoslužba je spoločnou modlitbou všetkých veriacich. Bez pokoja medzi účastníkmi liturgie nie je možná jednota Ducha, ku ktorej volá Christos.
3. Pre posvätenie duše. Pokoj na bohoslužbe otvára srdce na prijatie Božej milosti. Bez vnútorného pokoja človek nemôže počuť Boha.
4. Na prinesenie dôstojného daru Bohu. Skôr ako pristúpime k modlitbe, sme povolaní zmieriť sa s blížnymi (porov. Mt 5, 24).

Praktické uplatnenie

Pokoj na bohoslužbe je dôležitý nielen ako stav duše, ale aj ako poriadok a ticho, ktoré podporujú modlitbu. Podľa slov svätých otcov to každému modliacemu sa umožňuje sústrediť sa na to podstatné – spojenie s Bohom.

Pokoj v srdci a na bohoslužbe je teda základom pravého uctievania a cesty k spáse.

Štruktúra a význam prosieb pokojnej ektenie:

1. „V pokoji k Hospodinovi sa pomodlime“ – Mirom Hospodu pomolimsja.
   Prvá prosba je zameraná na vnútorný pokoj každého modliaceho sa. Tento pokoj je darom Christa, ktorý povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14,27). Len človek, ktorý je v pokoji s Bohom, so sebou a s okolím, môže dôstojne pristúpiť k modlitbe.
2. „Za pokoj z výsosti a za spásu našich duší“ O svyšňim miri, i spaseniji duš našich, Hospodu pomolimsja.
   Tu sa modlíme za pokoj, ktorý prichádza z nebies — za Božiu milosť, ktorá zmieruje človeka s Bohom, a za spásu našich duší. Spása je možná len prostredníctvom živého spojenia s Bohom.
3. „Za pokoj celého sveta, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých“ O miri vseho mira, bjahostojaniji svjatych Božijich cerkvej, i sojedineniji vsich, Hospodu pomolimsja.
   Táto prosba zahŕňa pokoj na zemi, stabilitu a rozkvet Christovej Cirkvi a jednotu všetkých veriacich. Jednota je jedným z hlavných cieľov kresťanského života, pretože odráža Christovo prianie: „Aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21).
4. „Za tento svätý chrám a za tých, ktorí doň vstupujú s vierou, úctou a bázňou pred Bohom“ O svjaťim chrami sem, i s viroju, blahohovinijem i strachom Božijim vchoďaščich v oň, Hospodu pomolimsja.
   Modlitba za chrám, v ktorom sa koná bohoslužba, a za všetkých, ktorí doň vstupujú. Je dôležité, aby každý prichádzal s úprimnou vierou a úctou.
5. „Za nášho pána, blaženstvo metropolitu Rastislava, za nášho pána a Otca vysokopreosvieteného arcibiskupa Juraja, za čestné kňažstvo a za Christom diakonstvo, a za celý klér a ľudí “ O hospodini nášem blaženijšem mitropoliti Rastislavi i hospodini i otcý nášem vysokopresovjaščénijšem archijepískopi Geórgiji, čestním presvíterstvi, vo Christí diákonstvi i o vsém príčti i ľúdech, Hospodu pomólimsja.
   Prosba za predstaveného Cirkvi (patriarchu alebo biskupa), ktorý nesie zodpovednosť za jej vedenie, a za všetkých služobníkov Cirkvi.
6. „Za Bohom chránenú našu krajinu, za jej predstaviteľov a za všetkých, ktorí ju chránia“ „O bohochranimoj deržavi našej, pravitelech i vojinstvi jeja…“
   Modlitba za mier a blahobyt krajiny, jej vládcov a ochrancov. Vyjadruje túžbu, aby autority konali v súlade s Božou vôľou.
7. „Za toto mesto, za každý kraj a za tých, ktorí v nich s vierou prebývajú“ „O hradi sem (o vesi sej), vsjakom hradi, strani i viroju ţivuščich v nich…“
   Prosba za blaho konkrétneho mesta alebo oblasti a všetkých kresťanov, ktorí tam žijú.
8. „Za priaznivé počasie, za hojnosť plodov zeme a za časy pokojné“ „O blahorastvoreniji vozduchov, o izobiliji plodov zemnych i vremenich mirnych…“
   Modlíme sa za dobré počasie, úrodnosť zeme a za mierové obdobie. Vyjadruje to závislosť človeka na Božej milosti v otázkach materiálneho blahobytu.
9. „Za tých, ktorí cestujú, za chorých, trpiacich, zajatých a za ich spásu“ . „O plavajuščich, putešestvujuščich, neduhujuščich, straţduščich, plinennych, i o spaseniji ich…“
   Modlitba zahŕňa všetkých, ktorí sú v ťažkých životných okolnostiach: cestujúcich, chorých, tých, ktorí trpia alebo sú v zajatí.
10. „Aby sme boli oslobodení od každej tiesne, hnevu a núdze“ „O izbavitisja nam ot vsjakija skorbi, hniva i nuždy…“
    Prosba o ochranu pred nešťastiami a núdzou, aby sme mohli v pokoji slúžiť Bohu.
11. „Ochraňuj, spas, zmiluj sa a zachovaj nás, Bože, svojou milosťou“„Zastupi, spasi, pomiluj i sochrani nas, Bože, Tvojeju blahodatiju“.
    Prosíme Boha ako jediného Ochrancu a Spasiteľa.
12. „Našu presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu, Bohorodičku a vždy Pannu Máriu spolu so všetkými svätými pripomenúc, seba samých, jedni druhých i celý náš život Christu Bohu odovzdajme“ „Presvjatuju, prečistuju, preblahohoslovennuju, slavnuju Vladyčicu našu Bohorodicu…“
    Ekténia sa uzatvára vzývaním Bohorodičky a svätých ako orodovníkov pred Bohom a výzvou úplne odovzdať seba Christovi.

Duchovný význam

Pokojná ekténia je modlitbou za celý svet, za Cirkev, za každého človeka, ale aj za materiálne potreby. Učí veriacich zodpovednosti za svet okolo seba a vedie ich k túžbe po všeobecnom pokoji, ktorý začína v srdci každého z nás. Táto ekténia pripomína, že kresťan je povolaný byť nositeľom pokoja, ktorý spája zemské s nebeským prostredníctvom modlitby a života v Christovi.