Starca Porfýrija Svätohorského (1906–1991), patrí medzi najuznávanejších moderných svätcov Pravoslávnej cirkvi. Bol svätorečený v roku 2013 a je známy svojou hlbokou láskou, múdrosťou, duchovnou rozvahou a darom jasnozrivosti.
Život a duchovné dielo
Starec Porfýrij sa narodil v gréckej dedine Agia Anna na ostrove Eubója. Vo veku 12 rokov odišiel na Svätú Horu Atos, kde sa stal žiakom dvoch zbožných mníchov. V roku 1927, vo veku iba 21 rokov, prijal veľkú schému. Napriek svojej mladosti získal hlboké duchovné skúsenosti v modlitbe a vnútornej práci na sebe.
Kvôli vážnej chorobe (ťažkej forme zápalu pohrudnice) bol však nútený opustiť Svätú Horu a vrátiť sa do sveta, kde pokračoval vo svojom duchovnom pôsobení ako kňaz, duchovný otec a utešiteľ mnohých ľudí.
Pôsobenie v Aténach
Starec Porfýrij slúžil približne 30 rokov v nemocnici Poliklinik v Aténach. Tu kombinoval svoj dar jasnozrivosti s pastoračnou starostlivosťou o pacientov a lekárov. Jeho služba bola plná súcitu a snahy uľahčiť telesné i duševné utrpenie.
Po odchode na odpočinok sa starec usadil v kláštore, ktorý sám založil neďaleko Atén, kde prijímal návštevníkov až do konca svojho života.
Dary a učenie
Starec Porfýrij mal dar jasnozrivosti a uzdravovania. Ľudia k nemu prichádzali za duchovným vedením, uzdravením a útechou v ťažkých životných situáciách.
Učil, že základom kresťanského života je láska k Bohu a blížnym. Jeho slová sú plné tepla, jasnosti a praktickej duchovnej múdrosti:
- O modlitbe: „Nesnažte sa modliť dlho, ale modlite sa s láskou. Nech je modlitba ovocím vášho srdca.“
- O hriechu: „Nebojte sa zla, ale milujte dobro. Zlo zmizne samo od seba, keď sa srdce naplní láskou Christa.“
- O výchove detí: Starec často hovoril o dôležitosti výchovy detí v láske, bez nátlaku, prostredníctvom osobného príkladu rodičov.
Kanonizácia a pamiatka
Starec Porfýrij bol svätorečený Konštantínopolským patriarchátom v roku 2013. Jeho pamiatka sa slávi 2. decembra.
Jeho život inšpiruje moderných kresťanov k svätosti v každodennom živote prostredníctvom pokory, modlitby a lásky. Starec Porfýrij po sebe zanechal množstvo duchovných rád, ktoré zaznamenali jeho učeníci, vrátane knihy „Život a slová“, ktorá sa stala duchovným kompasom pre tisíce veriacich.
Zopár odkazov starca Porfirija:
„Nado všetko láska,“ často hovorieval starec. „Našou hlavnou starosťou, deti moje, má byť to, ako milovať druhých. Musíme sa starať o dušu iného človeka. Čokoľvek robíme – modlitbu, radu, napomenutie – robme to s láskou. Bez lásky modlitba neprináša úžitok, rada zraňuje a napomenutie spôsobuje škodu a rozkladá druhého človeka, ktorý cíti, či ho milujeme, alebo nie, a podľa toho reaguje. Láska, láska, láska! Láska k nášmu blížnemu nás pripravuje na väčšiu lásku k Christovi. Nie je to úžasné?“
„Dávajme nezištne svoju lásku všetkým, bez ohľadu na ich postoj k nám. Keď do nás vstúpi Božia milosť, prestane nás trápiť, či nás niekto miluje alebo nie, či sa k nám správajú dobre. Budeme cítiť potrebu milovať všetkých. Túžba, aby sa k nám ostatní správali láskavo, je egoizmus. Nenechajme sa zarmútiť, ak sa niekto správa opačne.“
„Dovoľme iným, aby s nami hovorili tak, ako cítia. Nežiadame lásku,“ hovorieval starec, „Naše úsilie má smerovať k tomu, aby sme ich milovali a modlili sa za nich celým srdcom. Potom si všimneme, že nás všetci milujú, a to bez akéhokoľvek úsilia z našej strany, bez toho, aby sme od nich žiadali ich lásku. Budú nás milovať slobodne a úprimne, z hĺbky svojho srdca, bez nátlaku. Keď milujeme bez toho, aby sme očakávali lásku naspäť, potom sa všetci budú schádzať okolo nás ako včely. To platí pre každého.“
„Ak ti tvoj brat spôsobuje nepokoj alebo ťa unavuje, pomysli si toto: ‚Teraz ma bolí oko, ruka, noha – musím sa o ne postarať s celou svojou láskou‘ (porov. 1 Kor 12,21). Ale nemyslime si, že budeme odmenení za naše dobro alebo potrestaní za naše zlo.“
„Keď miluješ Christovou láskou, vtedy prichádzaš k poznaniu pravdy. Vtedy nehľadáš, aby ťa niekto miloval. To je zlé. Ty miluješ, ty dávaš svoju lásku. To je správne. Spása závisí od nás. To je Božia vôľa. Ako hovorí Sväté Písmo: ‚Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy‘ (1 Tim 2,4).“
