Znamenie Kríža – „žehnanie sa“ je jedným z hlavných viditeľných prejavov kresťanskej viery s hlbokým duchovným významom. Jeho vykonaním vyznávame našu vieru v Svätú Trojicu a spasiteľnú obetu Isusa Christa. Toto gesto pochádza z apoštolskej tradície a sprevádza tak bohoslužby, ako aj osobnú modlitbu. Svätí otcovia hovoria, že znamenie Kríža je pečaťou Christovou, ochranou pred zlom a svedectvom o našej príslušnosti k Bohu.
Na správne vykonanie znamenia Kríža – pravá ruka sa skladá tak, že tri prsty – palec, ukazovák a prostredník – sa spoja, čo symbolizuje Svätú Trojicu, a ostatné dva prsty (prsteník a malíček) sú priložené k dlani, čo znamená dve prirodzenosti Isusa Christa – Božskú a ľudskú. Potom sa postupne dotkneme čela, brucha, pravého a ľavého ramena. Tento postup nám pripomína, že Bohu zasväcujeme svoju myseľ, srdce, silu a skutky.
Kráľovské znamenie má hlboký duchovný význam. Pomáha nám sústrediť sa na modlitbu, posväcuje naše myšlienky a skutky, pripomína nám obetný kríž Christa a našu vieru v spásu. Okrem toho toto gesto slúži ako duchovná zbraň proti diabolským pokušeniam. Svätý Ján Zlatoústy hovoril, že diabol sa trasie pred krížom a uteká od tých, ktorí sa s vierou označujú týmto znamením. Svätý Vaziľ Veľký zdôrazňoval, že kráľovské znamenie posväcuje všetky naše skutky, od modlitby až po každodenné starosti.
Svätí otcovia učili, že kríž je znamením duchovnej ochrany a vyjadrením lásky k Bohu. Prepodobný Efrém Sýrsky ho nazýval prameňom milosti a zbraňou proti nečistote. Svätý Cyril Jeruzalemský hovoril, že kráľovské znamenie je štítom kresťana, ktorý ho sprevádza životom a posilňuje v boji proti zlu. Keď sa krížime, nielenže vyjadrujeme svoju vieru, ale zároveň si pripomíname potrebu žiť podľa Božích prikázaní, usilovať sa o pokánie a duchovnú dokonalosť.
V chráme sprevádza znamenie Kríža takmer všetky úkony: vstup do chrámu, modlitby, úctu k ikonám a tajinám, prijatie požehnania kňaza. Kríž zdôrazňuje našu modlitebnú sústredenosť, úctu k svätým miestam a lásku k Bohu. Je však dôležité si uvedomiť, že to nie je len gestom, ale duchovným činom, ktorý má byť vykonaný vedome, s modlitbou a úprimnou vierou. Len vtedy sa pre nás stane skutočným zdrojom milosti, sily a útechy.
