Svatí sa často venovali téme závisti a považovali ju za veľmi nebezpečný hriech, ktorý ničí nielen dušu človeka, ktorý závidí, ale aj jeho vzťahy s druhými ľuďmi. Mnohí svätí otcovia písali o závisťi a zdôrazňovali, aké je dôležité zbaviť sa jej, aby sme mohli duchovne rásť a dosiahnuť pokoj v srdci. Tu je niekoľko príkladov:
1. Sv. Ján Zlatoústy (347–407)
Sv. Ján Zlatoústy hovoril o závisti ako o najničivejšom zo všetkých hriechov, ktorý priamo útočí na schopnosť milovať blížnych:
„Závisť je matkou vraždy. Závisť neprináša človeku nič dobré, ale ho ničí zvnútra, rovnako ako červ požíra ovocie. Nič na svete nie je také škodlivé ako závisť; ona vedie dušu k zatrateniu.“
Sv. Ján tiež vysvetľuje, že závisť spôsobuje, že človek sa trápi úspechom druhých a nedokáže sa tešiť z Božích darov vo vlastnom živote. Radil kresťanom, aby sa učili vďačnosti a pokore, aby sa vyhli závisti.
2. Sv. Bazil Veľký (330–379)
Sv. Bazil Veľký opisoval závisť ako duchovný jed, ktorý rozožiera dušu a oberá človeka o radosť:
„Závisť je zármutok nad šťastím druhých a tento zármutok je horší než čokoľvek iné, pretože ničí tvoj vlastný pokoj. Ako môžeme milovať Boha, keď nenávidíme svojho brata pre jeho šťastie?“
Podľa neho závisť pochádza z nedostatku lásky a viery. Sv. Bazil vyzýval ľudí, aby bojovali proti závisti tým, že sa budú modliť za ľudí, ktorým závidia, a aby si uvedomovali, že všetko dobré pochádza od Boha.
3. Sv. Ján Lestvičník (7. storočie)
V diele „Rebrík do raja“ sv. Ján Lestvičník popisuje závisť ako prekážku na ceste k duchovnému rastu. Závisť podľa neho vzniká, keď človek porovnáva seba s druhými a túži po tom, čo majú oni.
„Kto závidí, ten nikdy nenájde pokoj, pretože vždy bude nespokojný so sebou aj so svojím životom. Závistlivý človek ubližuje najmä sám sebe, pretože nikdy nebude cítiť pravú radosť a spokojnosť.“
Sv. Ján povzbudzuje k pokore a k tomu, aby sme sa radovali z úspechov a darov druhých, namiesto toho, aby sme im závideli.
4. Sv. Serafím Sarovský (1759–1833)
Sv. Serafím Sarovský zdôrazňoval, že závisť je prejavom pýchy a nedostatku dôvery v Boha:
„Závistivý človek neverí, že Boh dáva každému to, čo potrebuje pre jeho spásu. Preto sa trápi, keď vidí, že iní dostávajú dary, ktoré on sám nemá.“
Podľa sv. Serafíma je riešením modlitba, pokora a trpezlivosť. Odporúčal modliť sa za ducha vďačnosti a dôverovať Božej múdrosti.
Ako sa zbaviť závisti podľa pravoslávnych svätých
Modlitba a pokánie – Modlite sa, aby vás Boh oslobodil od závisti a učil vás vďačnosti.
Láska k blížnym – Učte sa radovať z úspechov a požehnaní druhých.
Pestovanie pokory – Uvedomte si, že všetky dary pochádzajú od Boha a že každý človek dostáva to, čo je pre jeho duchovný rast najlepšie.
Sebareflexia – Analyzujte svoje myšlienky a pocity, aby ste odhalili korene závisti, a pracujte na ich odstránení.
Pravoslávna duchovnosť ponúka hlboké pochopenie toho, ako závisť škodí človeku, a zároveň ukazuje cestu k oslobodeniu prostredníctvom duchovného života, modlitby a lásky k blížnym.
