Nedúfajte v to, že akákoľvek pretvárka je Bohu milá. Aj keby sme sa hrali na čokoľvek. Boh je totiž “SERDCEVÍDEC” Ktorý dôkladne pozná naše skutočné hodnoty ktoré často skrývame. Nemyslime si že sa raz postavíme pred tvár Hospodina a povieme: ,,Ja som o neprávostiach ktoré sa dejú okolo mňa, nevedel!” ,,Ja som priateľovi nepomohol pretože som nevedel že potrebuje pomoc!” Hoc by sme sa takto prázdno aj chceli obhájiť, takýto alibizmus je urážka samotného Hospodina. On je totiž Jediný kto vidí aj pod masku.
Podstata ľudského srdca bola od začiatku stvorená pre lásku a pravdu. Avšak pád do hriechu túto božskú harmóniu narušil a zmenil srdce na bojisko, kde úprimnosť a lož zápasia o vládu. Často sa usilujeme skôr vyzerať, ako byť: skrývame svoje skutočné pocity, predstierame alebo konáme z vypočítavých pohnútok. Ale pred Bohom, Srdcovedcom, sú všetky naše pretvárky odhalené.
Svätý Ján Zlatoústy písal: „Nesnaž sa vyzerať iný, než si. Boh ťa vidí úplne a súdi podľa tvojho srdca, nie podľa vonkajšieho výzoru.“ Tieto slová nám pripomínajú, že žiadne triky ani masky nemôžu oklamať Vševidiaceho.
Neúprimnosť ako choroba duše
Lož, pokrytectvo a neúprimnosť sú znakom duchovnej choroby, ktorá zasahuje dušu, a robí ju necitlivou na hlas svedomia. Začíname žiť dvojakým životom: jedno ukazujeme ľuďom a iné skrývame vo svojom vnútri. Takéto rozdelenie prináša nielen utrpenie, ale aj ničí vnútornú celistvosť človeka.
Neúprimnosť sa môže prejaviť dokonca aj v modlitbe. Vyslovujeme slová, ale srdce zostáva chladné, vzdialené od Boha. Svätý Ignác Brjančaninov zdôrazňoval: „Modlitba bez úprimnosti je ako znejúci kov a cvendžiaci zvon.“
Christos – zrkadlo našej duše
Pán Iisus Christos, ako Srdcovedec, napomínal farizejov za ich pokrytectvo a poukazoval na rozpor medzi ich slovami a skutkami. Povedal: „Tento ľud ma ctí perami, ale ich srdce je odo mňa ďaleko“ (Mt 15,8).
Práve v spoločenstve s Christom sa môžeme naučiť úprimnosti. Neodsudzuje nás za naše hriechy, ale očakáva naše pokánie a otvorenosť. Keď sa k Nemu obraciame s úprimným srdcom, naša duša sa začína meniť, očisťuje sa od lži a stáva sa jasnejšou.
Ako sa naučiť byť úprimnými?
Pravidelné pokánie. Úprimné vyznávanie svojich hriechov pred Bohom nám pomáha uvedomiť si svoje slabosti a stať sa čestnejšími voči sebe i druhým.
Pozornosť k svojim slovám a myšlienkam. Dbať na to, aby naše slová zodpovedali našim skutkom a vnútorným presvedčeniam.
Modlitba o pomoc. Prosiť Boha, aby nám daroval čisté srdce a posilnil nás v boji s pokušením klamať.
Čítanie evanjelia. Život a učenie Christa sú hlavným príkladom úprimnosti a pravdy.
Na záver je dôležité si uvedomiť, že úprimnosť nie je len cnosť, ale spôsob života kresťana, ktorý sa snaží žiť podľa Božích prikázaní. Pred Bohom vždy stojíme takí, akí naozaj sme. Otvoriť Mu svoje srdce znamená nájsť skutočnú slobodu a pokoj.
„Stvor vo mne, Bože, čisté srdce a obnov vo mne pevného ducha“ (Ž 51,12).
